Dve aktuálne objednávky pre úspešné vzdelávanie

V súčasnosti sa v širších odborných a pedagogických kruhoch diskutuje o kurikulárnej reforme vzdelávania v základných školách na Slovensku, ktorá by mala učiteľkám a učiteľom vytvoriť legislatívne a obsahové predpoklady na vyučovanie zodpovedajúce potrebám 21. storočia. Ponechajme nateraz nezodpovedanú otázku, kde sa reforma nachádza a čím sa má zaoberať diskusia o zmenách vo vzdelávaní, ktoré by sa mali uskutočniť v stredoškolskom prostredí, teda v oblasti, kam má štúdium na základnej škole smerovať.

Vo svetle minulých i aktuálnych pokusov koncepčne prehodnocovať a korigovať vzdelávacie procesy v slovenských školách možno vyvodzovať niektoré ponaučenia. Jedným zo zásadných výsledkov teoretických konštrukcií a rekonštrukcií vzdelávania (Duch školy, Konštantín, Milénium, Reforma 2008, Minerva) je zistenie, že zmeny v obsahu a cieľoch vzdelávania by mali byť otvorené voči potrebe väčšej či menšej, no pravidelnej úpravy. Dictum otvorenosti a z nej vyplývajúcej pokračujúcej pozitívnej rekonštrukcie je totiž úzko spojené s podstatou demokracie.

Je odôvodnené predpokladať, že životné a pracovné perspektívy žiačok a žiakov sa bezprostredne odvíjajú od schopnosti škôl pružne reagovať na prudký sociálno-ekonomický či technologický vývoj spoločnosti. Americký odborník na inovácie Alec Ross vo svojej knihe Odvetvia budúcnosti špecifikoval oblasti, ktoré v globalizovanom prostredí čaká výrazný pokrok: robotika, pokročilé biovedy, digitalizácia financií, kybernetická bezpečnosť a veľké dáta. Súčasne zdôrazňuje, že najcennejšími komoditami v súčasnosti sú a na dlhší čas pravdepodobne zostanú informácie a služby. Odborný diskurz tiež vážne nastoľuje výzvy spojené s umelou inteligenciou. Je zrejmé, že bez prihliadnutia na tieto relevantné prognózy nemožno úspešne voliť vzdelávacie obsahy a ciele, ktoré urobia zo Slovenska konkurencieschopnú krajinu, zapojenú do kľúčových trendov globalizovanej ekonomiky.

Imperatív ekonomickej či technologickej objednávky má aj druhú, v súčasnosti čoraz zreteľnejšiu stranu. Politická filozofka a etička Martha Nussbaumová varuje pred tendenciou podľahnúť pri plánovaní zmien vo vzdelávaní atmosfére, v ktorej prevláda konkurenčná horúčka. Podstatou jej obáv je skreslené presvedčenie, že starostlivosť o ekonomický rast je súčasne starostlivosťou o demokraciu. Takýto zjednodušujúci pohľad na fungovanie spoločnosti vedie k celej sérii mŕtvych zón vo vzdelávaní, ktoré vo výsledku sformujú ľudí neschopných inteligentne reagovať na zásadné udalosti doma i v zahraničí. Z výkladu M. Nussbaumovej možno vyvodzovať, že obchádzanie demokracie a vzdelávania - cez skratku uplatnenia detí a mládeže na trhu práce - nerozvíja, ba dokonca bráni pevnému ukotveniu a rozvinutiu ich občianskej demokratickej kultúry. Na konci takéhoto vzdelávacieho procesu bude stáť človek, ktorý si síce vie nájsť zamestnanie či finančne zabezpečiť život, no súčasne pôjde o občiansky slabú osobnosť v nekompetentnej populácii, ktorá nedokáže:

Tvorba nového kurikula je teda neľahkou úlohou. Pri jej riešení pôjde aj či predovšetkým o to, ako zodpovedná expertíza dokázala v projektovaní vyučovacích procesov udržať rovnováhu medzi potrebami trhu práce a potrebami občianskej demokracie, ktorá je de facto bázou úspešnosti nielen v hospodárskom zmysle slova. Nové kurikulum bezprostredne súvisí s úrovňou kompetencií ľudí, ktorí ho projektujú, a malo by byť sústavou dôsledne premyslených (domyslených) kompetencií pre všetky prijímateľky a všetkých prijímateľov.

Autori textu: Karel Dvořák a Dagmar Horná