Rečníme o učení sa
Demokracia sa ubráni hrozbe autoritárstva, ak sa z pasívnej demokracie divákov zmení na aktívnu demokraciu účastníkov. Erich Fromm
V predchádzajúcom článku sme predstavili časť učebnej cesty s názvom Rečníme o učení sa, ktorá je súčasťou vzdelávacieho programu EUQ. Jadrom textu boli úlohy, ktoré sú obsiahnuté v pracovných listoch (Situácia I a II), a metodické komentáre, určené učiteľkám a učiteľom. Cieľom metodických komentárov bolo objasniť podstatu úloh zameraných na rozvoj demokratickej kultúry stredoškolskej mládeže. Naznačené úlohy mali študentky a študentov pripraviť na samostatný rečnícky výstup, ktorý súvisí s demokratickým úsilím zabezpečiť spravodlivý prístup k ľuďom s poruchami učenia. Pripomeňme: úlohy v Situácii I slúžia na vyvolanie študentského záujmu o konkrétne zažitý problém. V Situácii II sme okrem otázok ponúkli aj textový zdroj – text európskej občianskej iniciatívy. Pozrime sa teda na dve nadväzujúce fázy učebnej cesty (Situácia III a IV), ktorá vedie k rozvinutému občianskemu vedomiu. Pripomeňme, že študenti a študentky si práve prečítali text iniciatívy a v Situácii III s nimi začíname o prečítanom texte hovoriť.
Situácia III
Na aký problém upozorňujú autori iniciatívy v texte?
Aké riešenie navrhujú?
Aké zmeny očakávajú prijatím návrhu?
Zaujmite stanovisko k myšlienke: So študentmi sa môže v jednotlivých členských štátoch zaobchádzať rozdielne, a to by mohlo brániť ich právu na voľný pohyb zakotvenému v zmluvách a mať negatívny vplyv na ich vzdelávanie a integráciu do spoločnosti.
Uveďte niekoľko dôvodov, ktorými podporíte vybranú myšlienku európskej občianskej iniciatívy.
Ako podľa vás súvisí úspech v učení sa s úspechom v zamestnaní?
Pripravte a predneste rečnícky prejav
A) ministra/ministerky školstva pri príležitosti prijatia európskeho zákona o poruchách učenia, ktorým sa zjednocuje prístup štátov Európskej únie k žiačkam a žiakom so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami,
B) riaditeľa/riaditeľky školy na slávnostnom otvorení školského roka, v ktorom zdôrazní princípy spravodlivosti a rovnosti vo vzdelávaní,
C) primátora/primátorky mesta pri príležitosti otvorenia novej učebne na strednej škole, ktorá má prispieť k zlepšeniu vzdelávania žiakov s poruchami učenia.
Do textu prejavu funkčne zapracujte niektorú myšlienku známej osobnosti.
Ničoho sa v živote netreba báť, treba len všetkému porozumieť. Marie Curie-Skłodowská
Vzdelanie nie je prípravou na život. Vzdelanie je život sám. John Dewey
Vzdelanie je naučenie sa toho, o čom ste ani nevedeli, že neviete. Daniel J. Boorstin
Vzdelanie slúži na zlepšenie života druhých a zanechaní tak vašej komunity a sveta lepším miestom, ako ste ho našli. Marian W. Edelman
Jedine ten je vzdelaný, kto sa naučil, ako sa učiť a zmeniť sa. Carl Rogers
Negramotní budúcnosti nebudú tí, ktorí nevedia čítať. Budú to tí, ktorí nevedia, ako sa učiť. Alvin Toffler
Škola vonkoncom nie je svetom ani ním nesmie chcieť byť. Je skôr inštitúciou, ktorú kladieme medzi súkromnú sféru a svet, aby bol prechod medzi rodinou a svetom vôbec možný. H. Arendtová
Metodický komentár k Situácii III
Úvodné otázky upriamujú pozornosť žiačok a žiakov na vecnú stránku európskej občianskej iniciatívy – na problém, navrhované riešenie a očakávané zlepšenie. Okrem toho, že otázky k textu pomáhajú študujúcim myšlienkovo spomaliť, udržiavajú ich pozornosť a myšlienky v jednom kontexte.
Je zrejmé, že mať názor ešte neznamená vedieť. Výzva zaujať stanovisko k myšlienke vytvára priestor na kognitívne dozrievanie prostredníctvom zložitejších problémov, napríklad formulovaním stanoviska k tvrdeniu a jeho zdôvodneniu. Rozpravu o texte možno usmerňovať rozličnými otázkami: Čo si študenti a študentky myslia o dôvodoch vybranej myšlienky? Súhlasia s ňou všetci? Vedeli by myšlienku zdôvodniť inak? Vedeli by protirečiť tvrdeniu alebo zdôvodneniu?
Pred písaním textu prichádza vysoká otázka (Ako podľa vás súvisí úspech v učení sa s úspechom v zamestnaní?) – je to otázka s vysokou mierou všeobecnosti, v tomto prípade o vzťahu medzi učením sa a zamestnaním. Všetky otázky, odpovede, postrehy, skúsenosti, diskusné vstupy vytvárajú myšlienkový základ na úspešné vytvorenie prejavu.
Nasleduje písanie slohovej práce. Príhovor nemusí byť dlhý a môže mať iba podobu pohodlne čitateľného nečistopisu, pretože osoby vo verejnej funkcii majú zvyčajne na prípravu prejavu obmedzený čas. Je výhodné a metodicky rozumné, aby sme mladým rečníčkam a rečníkom poskytli možnosť voľby pri výbere rétorickej roly a témy. Počas písania nenecháme mladých ľudí túlať sa v digitálnom vesmíre a trápiť sa hľadaním výrokov o vzdelávaní, rovno im ich ponúkneme. Využiť niektorú z ponúknutých myšlienok je možnosť, nie povinnosť. Ich funkčné využitie pritom znamená, že ich možno doslovne citovať i voľne parafrázovať.
Prezentácia slávnostného príhovoru je vyvrcholením učebnej cesty. Rečnícku náročnosť prezentácie pritom možno odstupňovať – najjednoduchšou formou je kultivované prečítanie textu, komunikačne najnáročnejšou verziou je rečnícky výstup bez pomoci textu. Za hmatateľný výsledok učebnej cesty, ktorý stojí za zaznamenanie a uchovanie, treba pokladať text rečníckeho prejavu aj jeho digitálny záznam.
Situácia IV
Zhodnoťte prezentované prejavy z hľadiska požiadaviek rečníckeho štýlu.
Ktoré myšlienky v rečníckych prejavoch vás zaujali? Diskutujte o nich.
Metodický komentár k Situácii IV
Záver si možno predmetovo a personálne rozdeliť, hoci to nie je nevyhnutnosť – rečnícke kritériá príhovorov sa môžu objaviť na hodine slovenčiny a problém učenia sa môže v diskusnej podobe figurovať na občianskej náuke, etickej výchove, ba i na triednickej hodine (napríklad ako začiatok rozhovoru so študentom, ktorý neprejavuje záujem o učenie sa).
Podstata programu EUQ spočíva v systematickom rozvíjaní demokratického vedomia žiakov a žiačok na základných a stredných školách. Východiskovou tézou programu je presvedčenie, že rozvoj vedomia o demokracii sa nezakladá na reprodukcii zhora daných princípov či mechanizmov, ale predovšetkým na premýšľaní o občianskej a právnej rovnosti ľudí, na komunikácii o vzniku, vývoji a legitimite vzťahov v demokratickej spoločnosti, na zážitku z ich individuálnej i kolektívnej prospešnosti. Program EUQ je vzdelávacou pozvánkou školám, aby žiačkam a žiakom ponúkli príležitosť objavovať životaschopnosť demokratického zriadenia, jeho vzťahov a inštitúcií stvárnených ľuďmi v minulosti, prítomnosti i možnej budúcnosti.
Je pochopiteľné, že ak je reč o demokracii v škole, myslíme predovšetkým, z hľadiska predmetového zamerania, na vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť a v nej špeciálne na vyučovanie občianskej náuky a dejepisu. Učebná cesta k demokratickej kultúre, ktorú sme opísali, sa zrejme vymyká bežnému očakávaniu – vedie totiž do cieľa, o ktorý sa štandardne majú usilovať slovenčinári a slovenčinárky. Program EUQ v súčasnosti obsahuje 250 kognitívne odstupňovaných učebných ciest, ktoré môžu – v podobe pracovných a metodických listov – pomôcť nielen vo výučbe občianskej náuky a dejepisu, ale sú konkrétnym príkladom komplexnej učebnej podpory na vyučovaní materinského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, biológie, geografie, informatiky, etickej výchovy, odborných a ďalších predmetov. Zároveň platí, že ak nám ide o demokraciu v škole alebo demokratickú školu (a malo by nám ísť), prekračujeme užšie predmetové zameranie a zároveň s výučbou formátujeme, trénujeme a zdokonaľujeme demokratické procesy školy. Študujúcim ukazujeme (nevyhnutnú) cestu od demokratického poznania k demokratickému konaniu.
Na záver podčiarknime samozrejmý poznatok: kvalita učebného výsledku závisí od kvality učebného procesu. Pre vznik kvalitného učebného výsledku – v našom prípade slávnostného príhovoru – je zásadné, čo mu predchádza, ako vyzerá príprava naň, na akom kognitívnom základe sa študentská tvorba a rečnícka prezentácia realizuje. Pravdaže, pred písaním rečníckeho prejavu je užitočné vedieť, že publikum treba na začiatku primerane osloviť alebo že slávnostné okolnosti verejnej komunikácie vytvárajú priestor na emocionálne ladenie textu. Lenže to je iba polovica prípravy – druhou, v našich stredných školách spoľahlivo obchádzanou polovicou je učebná pomoc v tom, čo a v akých spoločenských okolnostiach majú mladí ľudia textom komunikovať. Pre názornosť: predstavme si gymnazistu, odmalička zaujatého vesmírom, ktorý má napísať príhovor na medzinárodnom astronomickom kongrese. Akou mierou informácií a akou kvalitou poznatkov takýto študent pred písaním disponuje? Ako myšlienková či poznatková databáza tohto študenta ovplyvní kvalitu jeho textu i jeho záujem o písanie? Dá sa očakávať, že jeho pisateľská činnosť bude viesť k obsahovo hutnému a jazykovo nápaditému prejavu? Na druhej strane, ako asi bude vyzerať tematicky a situačne rovnaký príhovor spolužiačky, ktorá sa o vesmír nezaujíma a ktorá o ňom vie len toľko, že existuje?
O demokraciu netreba mať obavy. Celkom stačí, že sa v školách budeme venovať rozvoju demokratickej kultúry moderným spôsobom – metodicky, konštruktívne, s digitálnou podporou a s prihliadnutím na kognitívne profily žiačok a žiakov. Dá sa tak vyhnúť hrozbe, že mladí ľudia si síce budú pamätať mnoho rozličných údajov a informácií, ale ako občania a občianky budú pasívne evidovať či bez hlbšej úvahy akceptovať porušovanie demokratických princípov rovnosti a spravodlivosti.
Prezentovaná učebná cesta je súčasťou EuQ – programu na rozvoj európskej demokratickej kultúry, ktorý bol vytvorený na základe metodológie DaCoSiDe.
Všetky využité dispozície boli definované a opísané kolektívom autorov pod vedením Dariny De Jaegher a sú ukotvené v Databáze deskriptorov kognície a sociálnej interakcie (DaCoSiDe).
Všetky práva vyhradené EDUAWEN EUROPE, s. r. o.
Autor textu: Karel Dvořák
Zdroje:
DE JAEGHER, Darina – DVOŘÁK, Karel – ĎURIŠ, Boris – GREGOROVÁ, Ivana – HORNÁ, Dagmar, KRATOCHVÍL, Viliam – MNÍCHOVÁ, Jana – RYBÁROVÁ Monika. 2023. Referenčný rámec pre rozvoj európskej demokratickej kultúry. Bratislava : EDUAWEN EUROPE (v tlači)
FROMM, Erich. 1994. Mít nebo být?. Praha : Naše vojsko. 176 s. ISBN 80-206-0469-3
RADA EURÓPY. 2018. Referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru. Kontext, koncepty, model. Zväzok 1. Štrasburg : Rada Európy. 85 s. ISBN 978-80-8118-211-2